Aby sme prešli rovno k veci a nepísali iba samé omáčky, článok sa bude zaoberať problematikou bezpodmienečnej závislosti na informáciách a elektrine. Ešte raz podotýkam, je to iba môj subjektívny názor, no ak sa zamyslíte nad tým, čo sa v tomto článku dočítate, možno budete aspoň trochu súhlasiť, že to čo sa deje je nezvratné a nie je žiaden prostriedok, alebo „prípravok“, ktorý by si s tým vedel poradiť. Jediným takým relatívnym prostriedkom, je sám človek.
Stalo sa vám niekedy, že ste si povedali : čo by sme robili bez elektriky, čo keby sme nemali svetlo, televízor, počítač... mnohým z vás to ani nenapadlo, no našli sa aj takí, ktorí si to hovoria aj teraz. Všetci dobre vieme, že doba pokročila, a bez elektriny by sme sa teoreticky nehli už ani na krok. Je všade a zároveň nikde, pretože ak by sa elektrika dala vidieť, bolo by to márne hľadať ju. Jej rýchlosť je nemerateľná. Tam kde sa pozriete teraz, ona už dávno nie je. Elektrina je ako kyslík. Aby sme mohli žiť, potrebujeme ju dennodenne, či už pri osobnej hygiene, pri práci, alebo len tak pri oddychovaní. Vďaka nej vyrábame veci, s ktorými prichádzame do styku každý deň, vďaka nej si môžeme plnohodnotne vychutnávať svoj život, vďaka nej jestvujeme. Teraz by ste si povedali, že je to hlúposť, pretože v minulosti ju ľudia nemali a žili celkom dobre. Ale my nejdeme porovnávať minulosť s prítomnosťou, a to kvôli jednému veľkému dôvodu, a tým je , že požiadavky na plnohodnotný život sa neporovnateľne s minulosťou zmenili. Či si to už pripustíme, alebo nie, elektrina je pre človeka do takej miery nevyhnutná, že bez nej by nedokázal prežiť dajme tomu ani necelý mesiac(už to by bolo neznesiteľné). Všetci vieme aká je elektrina nebezpečná, stačí malá nepozornosť pri jednoduchej výmene žiarovky a váš život ukončí svoj cyklus. Trochu štatistiky resp. porovnávaní v článku nikdy nie je na škodu a tak by som chcel len podotknúť, že smrteľná dávka elektrického prúdu je pre človeka 0,1 miliampéra. Pre porovnanie – v obyčajnom féne je tých miliampérov 10.
Prečo sa vlastne elektrina stala pre človeka tak nevyhnutnou?
Pri odpovedi na túto otázku by sme mohli elektrinu prirovnať k informácii. Prečo práve k informácii??? Čo tým budeme sledovať?
Na výskumy tu máme rôzne ústavy, ktoré sú za to platené a preto sa ničím takým zaoberať nebudeme. Je to iba osobný postoj a postreh, ku ktorému som čítaním rôznych kníh a odborných publikácií dospel. Aj obyčajný človek vie, čo pojem informácia znamená(ak nie, viď. google). V dnešnej dobe je informovanosť človeka nesmierne dôležitá ,a to či už v osobnom alebo profesionálnom živote. Predstavte si taký nástup do zamestnania bez toho, aby ste boli poučený o bezpečnosti, alebo o iných elementoch, ktoré sa vás ako zamestnanca týkajú. Boli by ste nesvoj, postoj šéfa voči vám by bol neprofesionálny, nemali by ste ani poňatia čo je vašou náplňou práce a mnoho ďalších vecí, ktoré sú pri nástupe do zamestnania tzv. záchytným bodom, ktorý vám vytvára negatívny postoj k vášmu zamestnaniu. V osobnom živote by sme to mohli prirovnať napr. k zaľúbenosti a neskoršej láske. Aké by to bolo, keby ste si nevedeli vymeniť pocity, povedať nežné slová, nevedeli sa zveriť eden druhému, alebo posťažovať sa... .Aj cit je jednou z foriem informácie, ktoré využívame a používame každý deň aj bez toho aby sme o tom vedeli. Vytvárajú sa podvedome ale aj vedome. Informácie sú nevyhnutné už len z toho dôvodu, pretože skrývajú v sebe niečo tajomné, čo človeku dodáva „energiu“ – mení stereotypné životy ľudí, dodáva životu „farbu“. Na druhej strane, informácie nemajú iba svoje pozitívne stránky. Tak ako elektrina, aj oni dokážu zabíjať. Pýtate sa, ako je to možné,?
Ak si vezmeme do úvahy smrteľne chorého človeka, ktorý ešte nepozná svoju diagnózu, je neinformovaný, môžeme hypoteticky povedať, že dĺžka jeho životného cyklu, už len na základe toho, že svoju diagnózu nepozná, môže byť aspoň o niečo trvácnejšia ako keby o svojej chorobe vedel. Prečo je to tak, môžeme demonštrovať na príklade, ktorý poznáme zo života.
Príklad: Ak ste poznali niekoho, kto bol chorý, vážne chorý a po čase navštívil lekára, ktorý mu povedal jeho diagnózu, jeho zdravotný stav sa zhoršil. Podotýkam, že toto sa nemusí stať v každom prípade. No vo väčšine prípadoch je to obvyklý jav. Vyplýva to z jeho psychického postavenia k danej informácii. Existujú ľudia, ktorí informáciu o svojej chorobe vezmú s nadhľadom a dokážu sa s ňou vo svojej mysli popasovať tak, že ju nakoniec porazia. Avšak je samozrejmé, že s pomocou liekov by pri nejakej vážnej chorobe boj s mysľou nestačil...
Chcel som iba podotknúť, že niekedy je dobre byť aj neinformovaný, ale to závisí už danej osoby, jeho charakterových vlastností a ako sa dokáže s problémom vysporiadať. Všetko má svoje dobré aj zlé stránky, ale vo všeobecnosti je štatisticky známe, že optimisti sa dožívajú vyššieho veku. Treba však povedať, že hlavný je ten „zdravý optimizmus“, nie tá tzv. naivita. Všetko toto ale aj mnoho iného závisí od genetiky osobnosti, od vlastností človeka a hlavne od jeho psychických vnemov(ako sa dokáže popasovať s problémom, ktorý mu skríži v živote cestu). Je mnoho ľudí, ktorí si svoj život sťažujú zbytočne náročnými riešeniami, pretože rozmýšľajú komplikovane, čo ich stojí veľmi veľa úsilia a nakoniec sa vzdajú. Pri tom stačí tak málo. Stačí menšia analýza problému, ktorá je spojená s dostatočným množstvom informácií a z nevyriešiteľného problému sa stane iba „ťažšia životná úloha“.
V celom tomto článku som chcel iba naznačiť, aby sme si všímali čo všetko okolo nás je k životu potrebne nevyhnutné a aby sme si uvedomili, čoho všetkého by sme sa boli schopní vzdať, aby sme si život urobili ľahším, alebo aspoň jeho priebeh nesťažovali viac než už sťažený je.
Na koniec by som chcel len dodať:
„ Komunikácia je v živote človeka dôležitá rovnako tak, ako kyslík vo vesmíre“.
